Skip to content Skip to footer

Stromy, ako to všetko začalo?

Prečo ich tak veľmi potrebujeme?

Ako je to možné, ako fungujú stromy?

Stromy sú najvyššie organizmy na našej planéte. Preto nemali problém rásť na celej zemi a celú ju zalesniť. Ostatne, rastliny sú v podstate podradené stromom, keďže stromy pohltia všetko dopadajúce svetlo. V tomto prípade sa tvorí les a na zem už dopadá len minimum slnečného svetla. Na najnižšie poschodie už preniká len menej ako 10% svetla. Listnaté stromy navyše každý rok zhadzujú lístie a ihličnaté stromy pre zmenu ihličie. Ihličnaté stromy rastú zásadne v kyslej pôde a navyše vylučujú látky, ktoré obmedzujú v raste iné rastliny. Naopak, na lúkach rastie mnoho kvetov, bylín, tráv a kríkov, ktoré tam majú šancu prežiť vďaka spásaniu tráv vysokou zverou.

Keď strom spadne, alebo doňho udrie blesk, či zostarne alebo ochorie, tak na jeho miesto už čaká mnoho záujemcov a každý z nich sa snaží, čo najrýchlejšie uzavrieť voľné miesto a zatemniť svojou rozsiahlou korunou priestor ostatným. Takto môže nerušene rásť a ostatní ďalej v tichosti čakajú na svoj čas, ktorý sa ale nikdy nemusí naplniť, no napriek tomu každá rastlina naďalej vyháňa nové vetvy a tvorí semená v nádeji na nový začiatok.

Priemyselná doba, alebo ako človek vstúpil do technokratického sveta

Takto svet fungoval až do začiatku technokratického sveta, keď človek začal ľahko využívať suroviny, ktoré mu naša Zem ponúkala. Začalo sa to ťažbou dreva, pre veľké lode, mosty, domy a opevnenia miest. Pokračovalo to ďalej z dôvodu veľkej potreby dreva na výrobu uhlia, ktoré bolo potrebné na fungovanie peci na výrobu železa a naštartovanie priemyslu. V dobe uhoľnej sa stratilo obrovské množstvo pôvodných lesov. Dôkazy vidíme najmä v južnej Európe, kde z dôvodu nedostatku vody, teploty a vyplaveniu živín z hôr, ostali až dodnes len hole kopce a naše oči pre plač. Žiaľ, aj to málo zalesnenej plochy teraz ničia požiare, ktoré sú stále častejšie.

Žiaľ, tento scenár pri oteplení môže čakať aj naše pásmo v strednej Európe. Keďže práve pri otepľovaní vytvárame holoruby a nechávame voľne odtekať vodu a živiny dole holými kopcami. Pri nedostatku vlahy, suchu, možných nových požiarov a veterných kalamít, nie je vôbec iste či sa v priebehu ďalších 30 rokov tieto holoruby vôbec podarí úspešne zalesniť, nehovoriac o tom, v akej kvalite a skladbe stromov budú budúce lesy. Keďže pôda je týmto holorubom úplne znehodnotená, huby sú vyhynuté v dôsledku obnaženia pôd a mikroorganizmy vyhubené v dôsledku vysušenia pôdy. Preto si myslíme, že holoruby sú skaza našich lesov a jedine šetrné ťaženie, tam, kde je na to les určený môže lesy zachrániť. Tiež je potrebné vytvoriť vodozádržné opatrenia tak v lese, ako aj na starých cestách.

Bez stromov sa stane zo Zeme púšť

Stromy a lesy boli zámerne ničené aj kvôli výstavbe miest, zaberaní poľnohospodárskej pôdy, lúk a pasienkov. V dnešnej dobe stále viac lesov ubúda v dôsledku výstavby skladov, tovární, hál, ciest a ďalších umelých plôch. Žiaľ, všetky tieto umelé plochy nasávajú do seba čoraz viac tepla a v lete zohrievajú a uvoľňujú do priestoru množstvo tepla. Nedokážu zachytiť vodu a len ju bezhlavo vypúšťajú do kanálov, ktoré rýchlo ústia do mora. 

Stromy, ako nám je známe zachytávajú vodu, premieňajú ju a postupne ju uvoľňujú v podobe pár do ovzdušia. Uvoľňujú kyslík a pohlcujú CO2. Takto vytvárajú čosi ako zemskú klimatizáciu. Už pár desiatok stromov v meste vie ochladiť priestor pod nimi aj o niekoľko stupňov, čo pri tropických horúčavách, ktoré prichádzajú je naozaj úspech.

Stromy s nami žili od veky vekov. Naši predkovia ich uctievali, vážili si ich, modlili sa pod nimi. Vedeli, že stromy sú niečo viac ako len kus nábytku. Vedeli, že majú svojho ducha, svojho fauna a, že svet je celý prepojený. 

Divočina, ako ju poznali ľudia, je nenávratne preč

Momentálne je týchto starých stromov už veľmi málo, divočina, ako ju poznali ľudia pred tisíckami rokov je nenávratne preč. Svet je prepletený cestami, káblami, kanálmi a posiatymi domami s budovami zaliatymi v betóne. Strom nám už slúži, len ako palivo, drevo na nábytok alebo na iný prakticky účel. Už v ňom nevidíme živú bytosť, ale stále cítime jeho energiu, preto ma tak veľa ľudí rado drevo. Cíti z neho teplo, cíti z neho Zem.

Je ale smutné, že mnoho ľudí sa ešte nikdy nedotklo vedome Zeme, nezasadlo nikdy do Zeme žiadne semeno, žiadnu kvetinku a ani strom. Nikdy sa ho vedome nedotkli a necítili jeho teplo, jeho lásku, jeho nádherné vibrácie a nezažili pritom spojenie všetkých štyroch živlov. 

Keď mnísi pozerali ako sa rúbe náš posledný svätý strom, vedeli, že na dlhý čas stratíme spojenie s našimi predkami a tým aj so Zemou a naším Otcom. Ale nič a nikto nemôže zastaviť tvorenie tvoje, ak sa spojíš so Zemou a nebom a začneš tvoriť nové svety skrz neho.

Sadením to môžeš zastaviť

Semienko stromu, ktoré môžeš držať v svojej dlani a ktoré v spojení so Zemou, vyklíči a jeho korene sa vryjú do matky Zeme a postupne, ako dieťa malými rúčkami prehľadáva pôdu, v ktorej rastie. Prijíma živiny a hľadá vodu. Vyháňa nové výhonky a svojím najvyšším vrcholom sa snaží dotknúť nebies. Nič nemôže zastaviť túžbu jeho stať sa veľkým. Každý rok zhadzuje listy alebo časť svojho ihličia, takto si chráni korene pred zimou a svetlom a zároveň si v podstate sám tvorí humus, tak, že umožňuje rast hubám a baktériám pod jeho korunou.

Časom sa v jeho korune usídlia vtáky, netopiere a iné živočíchy, ktoré tu našli potravu v podobe hmyzu, ktorý na strom útočí alebo objavili dutiny, ktoré vznikli po útoku húb na kmeň stromu. Pod koreňmi sa udomácňujú myši alebo iné hlodavce, ktoré tu tiež nachádzajú potravu v podobe nekonečného prísunu semien, alebo plodov. Pričom korene im poskytujú bezpečný domov. Prichádzajú stonožky, roháče a ďalší väčší hmyz, a tak sa po desiatkach rokov jeho rastu strom stáva akýmsi ostrovom. Ostrovom bezpečia pre okolitý krehký svet.

A za týmto veľkým činom môžeš stáť ty

ČLOVEK

Človek, ktorý sa uvedomil, človek, ktorému nie je ľahostajný svet, v ktorom žije, svet, ktorý ho stvoril. Svet, ktorý mu dáva vzduch, vodu a potravu. Svet, v ktorom nežiješ sám, ale zdieľaš ho s ďalšími živočíchmi, tvormi, rastlinami, hubami, stromami. Poznaj ich a prestaneš sa ich báť. Spoznáš aké sú krásne a pochopíš, ako veľmi ťa potrebujú.

Za stromy

Mnoho ľudí sa boji v lese, pretože les je pre nich temný. Áno, sú v lese takéto miesta, ale to nie je dôvod báť sa ich alebo ich, preto ničiť. Les je potrebný a je práve na našej generácií, aby sme si ho začali vážiť a žiť s ním v harmónii.