LATINSKÝ NÁZOV: Sequoiadendron giganteum

Sekvoja, strom týčiaci sa do neba. Strom, ktorý dosahuje výšku 50 až 85 metrov s priemerom kmeňa 6-8 metrov. Svojou antukovou výrazne sfarbenou kôrou, s chumáčmi visiacej kôry z kmeňa a tmavo zeleným ovisnutým ihličím jasne dáva najavo, kto je stredobodom pozornosti. Svojim vzhľadom ľahko zatieni ostatne nenápadne stromy.  Jeho kmeň obsahuje minimálne množstvo živice a hrubá vláknitá kôra mu dovoľuje rásť aj v oblastiach s vyšším výskytom požiarov. Pri požiari sa zo šišiek uvoľnia semená a v spálenej okolitej vegetácii im už nič nebráni dotknúť sa nebies. Strom dokáže tvoriť z kmeňa nové výhonky a tým si udržať zdravý vzhľad, ale, čo je hlavné, stabilitu, ktorú pri takej výške nevyhnutne potrebuje. Je to strom, ktorý sa do našich parkov skvele hodí, keďže odoláva teplu, žije dlho a nič mu v našich podmienkach nebráni v raste. Síce nedosiahne výšku jeho zámorských bratov, ale naše podmienky mu vyhovujú, čo dokazujú aj exempláre vysadené v parkoch. Kto má rád výšky, tento strom si rýchlo zamiluje.

BIOTOP

Sekvojovec mamutí je najmohutnejší strom na svete. Sekvojovec patrí medzi ihličnaté stromy, jeho vajcovitá kužeľovitá koruna s pomerne hustými, voľnými konármi má, ale trochu iné listy. Malé lístky podobné šupinám, ktoré pevne priliehajú na konáre a pomáhajú znižovať stratu vody. Mladé stromy majú krásny, široko-pyramídový tvar s vetvami, ktoré klesajú na koncoch. V prehistorických časoch boli hojne rozšírené v Severnej Amerike, Eurázii, v Číne, na Novom Zélande a v Austrálii. Stromy uprednostňujú vlhké podnebie, suché letá, zasnežené zimy a horské úbočia v nadmorskej výške 1500-2000 m. V celej Európe sa rozšíril ako okrasný a parkový strom. Najviac sa mu darí na plnom slnku alebo v polotieni, v hlbokých, vlhkých, dobre odvodnených pôdach. Dosahuje vysoký vek aj keď nepatrí medzi držiteľov rekordu. Staršie stromy môžu mať aj vyše 2200 rokov. Je to najrýchlejšie rastúci ihličnan na Zemi – narastie asi 110 cm ročne. Strom kvitne v marci až apríl.

U nás Sekvojovec mamutí dorastá do výšky asi 50 metrov. V dolnej Krupej 150 ročný Sekvoj mamutí má obvod kmeňa 503 centimetrov a vysoký je 48 metrov. Jeho jedinečnosť obdivuje každý návštevník. Na západnom Slovensku sa nachádza napríklad v areáli sokoliarskeho klubu na hrade Červený kameň. Na východe Slovenska nájdeme Sekvoju v areáli kúpeľov Štós, v Botanickej záhrade v Košiciach a na Slanskom hrade. Rastie aj v parku pri lesníckom múzeu  v Banskej Štiavnici. Pri pohľade naživo vyzerá  naozaj majestátne.

HISTÓRIA

Sekvojovce patria medzi najstaršie živé organizmy na Zemi, v jednom prípade dokonca počet letokruhov naznačil ich 3500 ročnú existenciu. V roku 1853 boli semená sekvojovca mamutieho dovezené do Európy a rozšírené po celom kontinente.

PRIPISOVANÝ VÝZNAM

Symbolizuje chrabrosť, večnosť, osvietenie.

V súčasnosti sa veľmi často stretávame s tým, že stromy znamenajú hlavne zisk. Niekto si kúpi les, ktorý rástol 100 rokov, aby ho využil a opustil. Žiadne nové sadenice. Pritom sú ľudia, ktorí prídu do lesa a okamžite vedia, že tam šumia violy alebo husle a, že je nesmierny hriech kúriť husľami.  Sú proste ľudia, ktorí vedia, že strom je spojenie zeme s oblohou, že jeho korene sú i našimi koreňmi a, že každý človek by mal za život vysadiť aspoň jeden strom. Ono je v tom sadení i kus pokory, pretože väčšinou, čo zasadíme, budeme rozprávať našim vnúčatám.

TAJOMSTVÁ A ZVLÁŠTNOSTI

Sú odolné voči požiarom, skromné množstvo živice s hrubou, vláknitou kôrou pomáhajú sekvojom prežiť lesné požiare. Semená sa uvoľnia zo šišiek vysušených ohňom, čím sa umožní prenikanie slnečného svetla, čo pomôže semenáčikom prežiť. Navyše stromy sa dokážu regenerovať. Keď sú konáre spálené alebo polámané, z kmeňa vyrastú nové výhonky. Tieto stromy priťahovali silu z nebies na zem a pomáhali vytvoriť mystické spojenie s prírodou a divokými tvormi. Symbolizuje chrabrosť, večnosť, osvietenie. Sekvojovec zabraňuje hromadeniu hlienu, najmä v pľúcach a je dobrý pri reumatizme.

ZAUJÍMAVOSTI

• V časoch osídľovania Ameriky potrebovala partia štyroch drevorubačov na zoťatie jedného z týchto stromov až 22 dní. Jeden strom pritom poskytol dostatok stavebného dreva na vybudovanie malého mesta. ”Čert im bol dlžný tie motorové píly”. 
• Najväčším stromom sveta je sekvojovec Generál Sherman rastúci v americkom národnom parku Sequoia park. Jeho odhadovaná hmotnosť bez vetviev je 1385 ton dreva. “Určite rátali finančne straty, keď ho tam nechali stáť až dodnes”. 
• Napriek tomu, že nie je ani najvyšším, ani najširším stromom na svete, kladie sa na prvé miesto kvôli odhadu veľkosti objemu kmeňa. Od roku 1879 nesie strom meno amerického generála z občianskej vojny Williama Shermana.
• Celková drevná hmota tohto známeho exemplára zodpovedá výnosu dreva z približne hektára borovíc. “Asi, preto bola väčšina sekvojov na Americkom kontinente vyrúbaná”. Najstatnejšie exempláre rastú v Kalifornskom národnom parku sekvojí, kde podliehajú ochrane. “Vďaka aspoň za to”. Krátko po objavení týchto gigantov sa viacero amerických prezidentov osobne zasadilo za ich zachovanie.
• Sekvojovce majú veľmi dobrú regeneračnú schopnosť. V roku 1972 bol v Čechách sekvojovec zasiahnutý bleskom a jeho vrchol postupne uschol. Kmeň bol bleskom rozštiepený pozdĺž celej jeho dĺžke. Strom sa však dobre zregeneroval, vytvorili sa nové vrcholy, rana na rozštiepenom kmeni sekvoja sa takmer scelila a strom je naďalej veľmi vitálny a pravidelne plodí.